Andrea

Buddy a Hana už dva týždne bývajú v byte vedľa mňa, neviem, ako je to možné, ale stalo sa, Buddy, s ktorým som prežila takmer celé detstvo hrou na Apačov, zlodejov a polišov a ktorý mi roky robil parťáka, sa zrazu nasťahoval do vedľajšieho bytu. Neslávny návrat z Ameriky skončil na našej ulici. V našom dome. „Náhoda. Jednoducho svinská náhoda!“ Smeje […]

Maruška minulý týždeň pri obede rozobrala Pinkyho na súčiastky, je nemotorný, konzervatívny, odstávajú mu uši a jeho správanie je niekedy nenáležité, i keď zasa, na druhej strane, „aj na štvrtom rande sa len placho usmieval a nič viac, och, je hanblivý alebo len romantický, neviem, čo je vlastne horšie“, hovorí a vyberá z taniera posledné kúsky sušených […]

„Som ako čierny terč v bielom mínovom poli, moje poničené ego už dávno podľahlo vodke a rozkladu. V tomto poradí. Kto kedy povedal, že žiaľ možno utopiť v alkohole? Nezmysel. Smútky vedia plávať.“ Buddy do seba hádže tretiu rundu a začína moralizovať. Klišé, klišé, samé klišé. Vždy to tak býva, keď si viac vypije. „Stáva sa zo mňa odporný […]

„Batman by kľudne mohol byť nejakou smiešnou malou postavičkou z farbotlačovej reprodukcie pána Ladu, keby nebol tým, kým je.“ Tvrdí Profesor a múdro sa usmieva na vyľakanú skupinku medikov na uzavretom oddelení psychiatrie v Kateřinskej. „Tvrdí napríklad, že nešťastná láska je ako zvyšky tapiet po maľovaní. Treba ich surovo strhnúť a bez ľútosti […]

Tehotná obloha svetielkuje prísľubom ďalšej snehovej nádielky. Na stole unavene horí posledná sviečka zo starého poctivého vosku, ako by povedal ten starý dedinčan. (Keby náhodou vypadla elektrina, ktorá tu nie je. Ha-ha!) V jednej chvíli pri obrubníku na letisku prudko zabrzdí tmavomodrá dýchavičná fiatka a v tej nasledujúcej už sedím vedľa Buddyho. V ruke bábika v […]

Ráno sa prebúdzam vedľa Maxima. Práve vyšiel zo sprchy a vonia po šampóne, čo si včera vyložil na policu v kúpeľni, vraj iba ak by to náhodou znovu niekedy prehnal s alkoholom počas svojich víkendových tour-de-pub a zakotvil u mňa, nie preto, žeby sa chcel nasťahovať, vyhovára sa. Tenisky zasunul v predsieni do kúta a starostlivo z nich vysypal zrniečka piesku. V tesných […]

V letiskovej hale to páchne kečupom, prepáleným olejom a kávou, nejaký mladík s afroúčesom ma sleduje spoza laptopu, len čo sa usadím vedľa neho, myslí si, že to nevidím, a tak pristúpim na jeho hru a tvárim sa, že sledujem ruch okolo. Ale nesledujem. Bolí ma, že ma prestáva trápiť, že už Adama neľúbim, a to je zvláštne. „To bude fantómová bolesť!“ […]

Adam je v Lisabone už tretí mesiac (a je vôbec v Lisabone?) a ani sa neozve, aspoň sa môže napchávať svojím obľúbeným džemom z pravých portugalských pomarančov, chýba mi, ale nechcem si to pripustiť, nechcem a ani nemôžem, pretože potom by bolo všetko ešte zložitejšie. Ráno pred domom pravidelne vrážam do akéhosi pehavého chlapca, má modrý bicykel, oranžovú […]

Lena vždy parkuje na tom istom mieste, na rohu parkoviska, vedľa smetnej nádoby, presne štyridsať krokov od hrdzavej rampy, dvanásť krokov od novinového stánku a sedem krokov od vchodových dverí. Vlastne ani nevie, kedy sa to presne stalo, kedy začala merať život na kroky a metre a rozdeľovať priestor na presné štvorce, trojuholníky a obdľžniky. Buddy tvrdí, že k tomu […]

Pred chvíľou začalo opäť pršať a blondína v obtiahnutých legínach na benzínke mi vnucuje kávu alebo koláčik, nakoniec odchádzam s bagetou s kuracím mäsom alebo niečím, čo sa tak aspoň tvári a čo som vlastne vôbec nechcela. Stojím potme vonku v daždi, ako tam vtedy na tej križovatke pri semaforoch stál ten chlapík s hadom vytetovaným na ramene v ten večer, keď tak […]