Medzihra III alebo Pinky boy

Maruška minulý týždeň pri obede rozobrala Pinkyho na súčiastky, je nemotorný, konzervatívny, odstávajú mu uši a jeho správanie je niekedy nenáležité, i keď zasa, na druhej strane, „aj na štvrtom rande sa len placho usmieval a nič viac, och, je hanblivý alebo len romantický, neviem, čo je vlastne horšie“, hovorí a vyberá z taniera posledné kúsky sušených paradajok, omáčka jej pritom pomaly steká po vidličke a v drobných vráskach okolo očí sa jej usádza rozmazaný ružový očný tieň.

Pinky je malý smutný muž s neškoleným adolescentným intelektom, ktorý sa nedá postrehnúť, ak sa človek nesnaží, Maruška ho stretla niekde v kine alebo v nákupnom centre, už sa nepamätám, hustila to do mňa v kaviarni a ja som premýšľala o Adamovi a o tom, či sa ešte niekedy ku mne vráti alebo sa naozaj definitívne prepadol pod zem. (Zajtra to budú dva roky, nie?)

Pinky má chalupu niekde na Liptove („a to je jednoznačné plus“), dve deti z prvého manželstva („mínus“) a drobné chlpaté ruky, to som si všimla, keď ma s ním Maruška zoznamovala (mínus, mínus, mínus). Vtlačil mi na líce vlhký bozk (mínus na druhú) a potľapkal ma po zadku (do väčšieho mínusu sa už ísť nedá).

O pár dní mi začali chodiť zvláštne esemesky, po ktorých som usúdila, že Pinky boy nie je plachý a už vôbec nie je romantický, ale ešte chvíľu som Marušku nechala v tom, plne ma zamestnávala práca a tiež Buddy a Maxim.

V nedeľu ma Maruška vytiahla von (a to prvý raz, odkedy som opäť doma), trochu sme pili, fotili a napchávali sa, ulicou sa premávali zamilované páriky, ty si nevolal a ja som jej po druhej whisky všetko vysypala, o Pinkym a o tých jeho nechutných esemeskách, načo sa mi ona hodila okolo krku a hystericky vzlykala, najprv Mikeš a teraz Pinky, to už ozaj niet na svete normálneho chlapa? A potom vyvrátila všetko, čo sme v ten deň od rána zjedli, zotrela si rúž a stratila sa niekde v uličkách starého mesta.

Teraz sedí v mojej kuchyni a opäť hulí. Je pol druhej ráno. Pár nocí som už poriadne nespala, zajtra by Sára mala narodeniny. Nemôžem na to nemyslieť, a tak na to myslím.

Maruškine dlhé červené nechty svietia v tme ako výstraha (pred čím?), upozorním ju, aby mi tu nehulila, ale ona len mávne rukou a ďalej mi plní byt modrosivým dymom a rečami o alternatívnom osude a o hajzlovi s chalupou na Liptove.

„Jeho žena sa volá Priska, no počula si už také meno?“ A vyfukuje do vzduchu obláčiky ako bubliny z bublifuku.

„Priska? Zvláštne. Pinky je ženatý? Poznala som raz jednu Prisku. Ale to bolo už dávno.“ Hovorím. Ale nepočúva ma.

„Sedí. Je zavretá! Tuším niekomu šlohla nejaký drahý obraz z bytu. Benku alebo Galandu alebo niečo také. Umenie! Pinky si myslel, že je to len kleptománia a ona bola profíčka. Len kleptománia?! Baba, čo vykráda byty s kamošmi z ulice! A doma majú pozlátené kľučky. Rozumieš tomu?“

Pichne ma pri srdci. Priska! Profesorovo dievča. Blondína s modrými očami z Garáže, čo mi pred rokmi ukradla na koncerte peňaženku! Patologická kleptománia, tvrdil vtedy v noci Profesor.

„A na bowlingu mi dnes ten hajzel chcel ukázať správnu prácu s guľami! Tak som ho do nich nakopala.“ Smeje sa Maruška cez slzy.

„Ty si sa s ním dnes stretla? Po tom všetkom?“

„Chcela som počuť jeho verziu. Preto! Chápeš?!“ Sleduje svoj obraz v zrkadle v predsieni a jazykom si vlhčí pery.

Nechápem a bojím sa. Niekto tam hore berie naše želania smrteľne vážne. A plní ich. Len inokedy a inak, než by sme si priali.

(Ako keď si Maruška priala, aby bol Pinky boy menej plachý a splnilo sa jej to.)

Imitácia šťastia

27.07.2017

Modrobiele škvrny. A tiež žlté a zelené. Stačí len privrieť oči a sú tam. A s nimi kolotoč. Hore a dolu. Doľava a doprava. Presúvam soľničku po stole a cítim každú nerovnosť dosky, akoby som sa jej dotýkala rukou. Dnes sa opijem. Pre ten uvoľňujúci pocit z alkoholu a tiež preto, lebo je to možno jediný spôsob ako odniekiaľ odísť a pritom zostať. (Aké otrepané.) [...]

Jazzy colours

25.07.2017

Je už takmer polnoc a premávka pomaly redne. Podvedome vyrazím cez Starý most k sebe domov. Nemá význam Buddyho budiť, aby som zistila, kde momentálne býva a nemám ani chuť hrabať sa mu v dokladoch či v mobile. Môj byt je v neďalekom komplexe, čo nedávno vyrástol hore v kopcoch, je to jeden z tých mezonetov s verandou a samostatnou garážou, má dve spálne, dve kúpeľne, [...]

V krajine za zrkadlom

02.05.2016

Stojím v kúte na patológii a k lícu si tisnem vypĺznutého plyšového zajačika. Vonku je deň. Alebo možno noc. Od toho poraneného večera som vlastne prestala vnímať plynúci čas. Dni sa mi pletú a občas neviem, čo bolo včera a čo je dnes. Bolí ma celé telo aj napriek tomu, že už nejaký čas ani nie som nažive. Srdce som nechala niekde tam. Miestnosť je prázdna, len [...]

RTVS mlynská dolina

STVR bude naďalej riadiť Slanina. Žiga mu predĺžil poverenie

13.12.2024 13:25

Nového generálneho riaditeľa STVR má zvoliť rada telerozhlasu, tá však nie je stále plne personálne obsadená.

Vlk dravý / Canis lupus /

Tarabov rezort ignoruje štúdie: Desiatky vedcov sa spojilo s mimovládkami za ochranu vlkov

13.12.2024 13:20

Desiatky vedcov zo Slovenska sa pridávajú k neziskovým organizáciám.

putá, polícia, zatknutie, zadržanie

Podvodník chcel získať peniaze od seniorky. Pri ich preberaní v Bratislave ho zadržali

13.12.2024 12:08

Podvodníka zároveň obvinili za skutok, ku ktorému došlo v júni tohto roka.

Mateusz Morawiecki

Cena útechy? Morawiecki nahradí Meloniovú na poste lídra euroskeptických konzervatívcov

13.12.2024 11:55

O možnom nástupníctve sa diskutuje už niekoľko mesiacov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 28
Celková čítanosť: 52686x
Priemerná čítanosť článkov: 1882x

Autor blogu

Kategórie