Andrea

V lentilkovom nebi neprší. Necháva mi odkazy v odkazovej schránke. Že sálajúce teplo mu nerobí dobre. Že roztopená cukrová vata a moje nehanebné tyrkysové plavky sú vraj to jediné, čo ho momentálne drží nažive . Že pri nahom nočnom plávaní si mám dať pozor na medúzy, čili a správy vo fľaši. Surrealisticky dokonalé odkazy. A tak kráčam proti smeru hodinových ručičiek. Slová otáčam proti vetru. Ticho vibrujú v tme. Vie, ako na to. Flirt posúva z verbálnej roviny do dotykovej. Nie som nepriestrelná. Plávam v nebezpečných vodách. Ponáram sa a vynáram. Hra na šťastie. Obohraná? Jednoduchá. Zradná. Chcem ju hrať. (Kto by nechcel?)

A potom pád na dno. Z Mount Everestu šťastia pád najviac bolí.

Druhá mocnina bezmocnosti rovná sa obeť. A s tou sa nedá vyrovnať. Odmocni. Zalom. Zneguj. A preži zvyšok života v citovom azyle. Alebo nechaj tak.

Život je zrazu zredukovaný na pár úkonov a nejaké povinnosti. Zasiahla doňho smrť. Malé copaté dievčatko ostane navždy malým copatým dievčatkom. Nikdy nevyrastie. Ako sa to mohlo stať? A prečo nám?

Prečo?

Obed. Stav chladničky. Duševné rozpoloženie. Práca. Účty. Nohy v teple. Večera. Maruškin brat. Jedla si? Poistka. Zaočkovať sa. Chalupa. Nová sedačka. Susedov pes. Dovolenka? Antidepresíva?

Ahoj, mami. Som v poriadku. Žijem. Nie. Neschudla som. Nie. Nie som hladná, naozaj. Cestou domov som si kúpila dve bagety. Áno. Mám sa fajn. Ver mi. Adam je skvelý. A so Sárinou smrťou sa už zmieril. Vďaka, mami, si milá. Nie. Zatiaľ mu stačí Xanax. Spí po ňom dobre. A nič odo mňa nechce.

Klamem. Na stupnici od jedna do desať: Desať. Ale mamám sa občas klamať musí.

Aspoň to tvrdí Buddy, keď svojim rodičom predstavuje v poradí asi piatu imaginárnu priateľku. V skutočnosti už dva roky žije sám.

Verím mu. Vie poslepiačky namiešať asi desať drinkov. Vie obsluhovať sklápací rošt. Vždy vyhrá v šachu. Aj v slovnom futbale. Vyzná sa v klamstvách. Aj v medzinárodnom práve. Ovláda americkú ústavu. Francúzsku revolúciu. Lisabonskú zmluvu. Írsku hymnu. Čínske paličky. Ruské nadávky. Talianske pornohviezdy. Všetky známe ekonomické modely. TOP hlášky Woodyho Allena. Všetky filmy Quentina Tarantina. Všetky skladby od Led Zeppelin. Všetky druhy ochrany. Všetky moje prešľapy.

Takže klamem s jeho požehnaním. Na stupnici od jedna do desať: Desať. Mamám sa občas klamať musí.

Pretože, áno.
Žijem. Ale, schudla som. Občas sa zabudnem najesť.
Cestou domov som si nekúpila nič.
Nie. Bola som na to príliš unavená.
Áno. Stav mojej chladničky je viac ako žalostný. Tvrdý syr. Krabica džúsu. Jedna paradajka v rozklade.
Nie. Nemám sa fajn. Strecha zateká. A pod dekou sa ku mne túli iba Blair, moje šteňa.
Adam je na práškoch a párkrát sa pokúsil o samovraždu. Občas sa stratí a pár dní alebo týždňov o ňom neviem nič.
Áno. S peniazmi problémy nemám.
Áno. V kine som nebola celú večnosť.
Nie. Kamarátkam nedvíham telefón.
Áno. Niekoľkým mužom som zlomila srdce.
Áno. Ale až po Sárinej smrti. Keď sme sa s Adamom navzájom odcudzili. Je mi to ľúto.
Nie. Ľúbiť už nechcem. Nie. Láska je na mňa priveľmi komplikovaná.
Áno. Som si tým istá. Áno. Cítim sa osamelá.
Nie. Zmeniť to nechcem. Radšej Marqézových sto rokov samoty.
Áno. Radšej byť sám ako osamelý.

Duševné rozpoloženie na stupnici od jedna do desať: Nula.

Odpichla som sa od dna. Od dňa, čo Adam pozná Xanax. Je svetloružový. Ako ružové martini. A zaspí po ňom hneď. V posteli je im spolu dobre. Jemu nevadí moje vyťahané tričko. Mne jeho rýchlosť. Sme zohraná trojka. A sny s ním sú plné swingu, šansónov a džezu. Vraví to Adam. Verím mu. (Aj keď nie vždy a nie všetko.) Občas má chuť aj na jeho ružových kamarátov. A útek z reality.

Na stupnici od jedna do desať: Desať. Plný zásah.