Včerajšie tulipány smutne kopírujú šero marcového rána. Mala som predvčerom narodeniny a môj chlap mi zaprial HBD (rozumej „happy birthday day“) z Ko Phanganu. Cez whatsapp. Výlety musia byť, aj keby na chlieb nebolo.
Lídri politických strán, ktoré sme si zvolili (slovo voliť zjavne naozaj pochádza od slova „vôl“, aj keby sa Sibyla Mislovičová zo Slovenského jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra tomu akokoľvek vzpierala) sa dohodli na spoločnom vládnutí. Hurá! Už psík a mačička zo známej rozprávkovej knihy Josefa Čapka spolu piekli tortu a všetci vieme, ako to dopadlo. Ale, ak sme si dokázali zvyknúť na geneticky modifikované potraviny, pery Silvie Kucherenko a fialovú kravu Milku, prečo by sme si nezvykli aj na toto?
Obloha je tehotná snehom, a to je marec. Paradoxy patria do nášho sveta a nie vždy potešia, aj keď (niekedy) prekvapia.
Z botníka som opäť vytiahla čižmy. Vyťahovať čižmy z obuvníka (gramaticky správny ekvivalent pre botník) mi jednoducho pripomína skôr Červenú čiapočku a vyťahovanie babičky z brucha vlka, nech mi to pani Sibyla opäť raz odpustí.
(Práve si uvedomujem, koľko rozprávok je predchodcom thrillerov, scifi a krimi , princovia zabíjajú drakov a vraždia zlých kráľov, z brucha vlka vychádza živá babička ako votrelec z rovnomenného filmu so Sigourney Weaver , Janko a Marienka sa pokúšajú upiecť zlú ježibabu… Nemali by byť umiestnení v Nápravno výchovnom ústave? )
Obuvník (späť k téme) je pre mňa šuster (nemám teraz na mysli bývalého prezidenta) a nie priestor pre topánky, je to pán so smutnými očami a ovisnutými fúzmi, čo neustále narieka nad mojimi „zhumpľovanými podpätkami“ (tento príspevok je jednoznačne výzvou pre Sibylu, lebo ako inak pomenovať humpľovanie? Devastácia? A to som chcela popísať nenápadne o politike.)
Som zjavne deštruktívny typ a moje topánky sú toho pravým obrazom (žiaľ). Dobrý dôvod na nákup nových lodičiek.
Devastácia je však celkom vyhovujúci výraz, ak mám nejako priliehavo popísať našu súčasnú politickú scénu a nevnucovať vám opäť nejakú rozprávku. Napríklad, tú o troch prasiatkach. (Ale, bola by trefná.) Dobré dôvody mi totiž došli. Ale možno ich len nechcem (alebo neviem?) pomenovať.
Večer mi volal Martin (trikrát), nedvihla som (ani raz) a teraz premýšľam, prečo mu nedám šancu, keď „môj chlap“ dá vždy prednosť cyklotúre alebo návšteve Tramtárie pred víkendom so mnou a Martin je taký vytrvalý a podobá sa na toho amerického herca s tými modrými očami (ako sa len volá?)
Vek asi automaticky negarantuje naše zmúdrenie (a to je smutné zistenie), najlepšie to vidieť v tej záplave sociálnych sietí. O Sieti však teraz nebudem, je deravejšia ako ementál, dnes si idem kúpiť nové sitko do kuchyne, staré vyhodím a siete ponechám rybárom, Róbertovi a finančným žralokom. Pre tie siete neznamenajú viac ako Janko Hraško pre trojhlavého draka.
Späť však k sociálnym sieťam. (Nechcem Vás ešte viac deprimovať. ) Prečo dnes viac ako polovica zrelých (haha) chlapov používa v komunikácii na čete infantilizmy typu „cmuk, dník, žienka“ a čuduje sa, prečo si s nimi nechceme písať alebo sa s nimi rovno vyspať. Zvláštne, nie? (Zvláštne len v mužskom ponímaní.) Cmuk.
Kde sa stratili praví muži? (Filozofická otázka.) Asi chcem priveľa. (Viem.) Neandertálec z jaskyne to byť práve nemusí, ale metrosexuáli, ktorí so mnou riešia pri káve ich nový zostrih, môj nový zostrih, to je silná káva aj pre mňa. Respektíve, skôr slabá.
Strih. Klapka.
„Sociálne siete“ by sa tiež mohli premenovať, Sibyla, veď držia ľudí skôr v tom umelom virtuálnom svete, pri PC, a teda logicky pôsobia antisociálne? Nie je to oxymoron? (Rečnícka otázka. Uf, uf! Nemusíte odpovedať. Ani ja nebudem. To nechajme na sociológov, jazykovedcov a iné ohrozené druhy.)
Už nesneží. Škoda. Inak by lídri niektorých politických strán teraz mohli byť radšej na nejakom lyžiarskom zájazde. Urobili by asi lepšie. Pre spoločnosť. Pre nás. Ale to by už bola iná rozprávka.