Založ si blog

Imitácia šťastia

Modrobiele škvrny. A tiež žlté a zelené. Stačí len privrieť oči a sú tam. A s nimi kolotoč. Hore a dolu. Doľava a doprava. Presúvam soľničku po stole a cítim každú nerovnosť dosky, akoby som sa jej dotýkala rukou. Dnes sa opijem. Pre ten uvoľňujúci pocit z alkoholu a tiež preto, lebo je to možno jediný spôsob ako odniekiaľ odísť a pritom zostať. (Aké otrepané.)

Hádžem do seba jednu whisky za druhou, nedočkavo a rýchlo, cigaretový dym napĺňa pomaly miestnosť a je to, ako keď sa zadrhne stará vinylová platňa a dookola znie jeden jediný akord, stále ten istý, uväznený v čase a v matérii, takej pominuteľnej, a predsa večnej. Pitie chvatné ako milovanie. A rovnako zbytočné. Kratučké zabudnutie. Príjemné. Pominuteľné. Imitácia šťastia. (Ako opotrebované manželstvo.)

Len sa opiť. Nič viac. Koľkokrát v živote som bola na mol? Raz? Dvakrát? Už to tam vzadu niekde klíči. Cítim to. Radšej sa opiť whisky ako niekým, kto by ma mohol na celý život opantať. Alebo nie? A možno tak nejde ani o strach. Chcieť niekoho, veľmi ho chcieť, a potom, keď je už na dosah, prídu pochybnosti. A tiež vzdor.

Niečo vo mne sa vzpiera a nie je to také jednoduché. Opäť podľahnúť. Nie, nie je to vôbec jednoduché. Začať odznova. Radšej vypnúť myšlienky a len tak splynúť… S čím? S univerzom?

Opiť sa. Také neškodné a zároveň intenzívne plytké, až mám pocit, že zrazu chápem Danteho “contrapasso” a je to hlboké (napriek tej plytkosti) a krehké (napriek tej tvrdosti). Príliš veľa nezmieriteľných protikladov, čo v skutočnosti do seba zapadajú.

Tá krčma leží dosť ďaleko na to, aby sem zablúdil ktokoľvek, kto ma pozná, zvonku vyzerá ako ktorákoľvek iná putika, je tu šero aj za bieleho dňa a drevené lavice na rozkývaných nohách celkom dobre pristanú k ošarpanému barovému pultu a prsnatej barmanke s vytetovanou ružou na zápästí, čo už ako ruža nevyzerá a možno to ani ruža nie je. Prvý pohárik, druhý, tretí.

A barmanka sa usmieva, aj keď mi nalieva po štvrtý raz a pritom koketne pokukuje po komsi na opačnej strane baru, najskôr po nejakom stálom štamgastovi. Alebo, ktovie, možno nie, možno je to niekto pre ňu nový. Nový a neznámy ako ja, ale nechce sa mi otočiť, aby som to zistila, vlastne, aj tak by som to nezistila, nepoznám tu žiadnych stálych štamgastov, vlastne tu nepoznám vôbec nikoho, a to je dobre, pretože jediný dôvod, prečo som tu, je ten, že sa chcem dnes opiť. Aj keď v ponuke sú možno aj rebierka, kačka na pomarančoch a slivkové gule. A možno aj láska. Intelektuálna lotéria je blbosť. Všetko je tak predvídateľne banálne a isté, ako to, že zajtra budem mať parádnu opicu.

Od stolov vstávajú a zasa sa pri nich usádzajú hostia a tmolia sa okolo baru a okolo barmanky, ktorá obratne nalieva do malých pohárikov rum a tiež vodku a do tých baňatých koňak a brandy, čapuje pivo a tiež otvára fľaše s vínom, všetko to robí tak prirodzene a s ľahkosťou, akoby necítila žiadnu bezútešnosť a márnosť všetkého, akoby nepoznala tú neznesiteľnú ľahkosť bytia, čo ju celú obklopuje a pohlcuje.

Začínam byť cynická.

Sme spolu s Buddym už šesť týždňov. Dosť dlho alebo príliš krátko na lásku? A včera v noci som tancovala len preňho a mesiac bol v splne (klišé) a mala som na sebe len náramok, čo mi daroval a inak nič, vôbec nič a zrazu sa ma zmocnil akýsi nezmyselný strach, pretože to bolo príliš krásne, príliš, príliš krásne a po takom dlhom čase, keď už som celkom prestala veriť na lásku. (Na lásku? Čo to je?!) A tak som skúmala ten pocit a bolo to ako prepadnúť sa niekam hlboko do seba a vlastne zistiť, že som sa prepadla doňho.

A on tam len tak stál pri okne, díval sa na mňa a fajčil, a potom našiel tú starú nahrávku Tonyho Bennetta, The Way You Look Tonight a pobozkal ma, a potom sme sa milovali a bolo to také odzbrojujúco bezstarostné a jednoduché a prirodzené, až som dostala strach, že to skončí, že je to len sen či nejaké postpubertálne poblúznenie, že sa prebudím a ten mýtický muž bude opäť len preludom, nepravdepodobným a démonicky nedosiahnuteľným fantómom, prízrakom, čo sa stratí, ak zaspím, ak čo i len na chvíľočku zavriem oči, a tak som nespala, celú noc som sa len prehadzovala na posteli, sledovala jeho chvejúce sa viečka a priesvitnú pokožku, pod ktorou som cítila sladkú dužinu, plát medu, taký sa mi zdal, sústredila som sa len naňho a na to, ako dýcha, a potom, asi o tretej nad ránom som to pochopila.

Tak dlho som to vydržala. Bez Adama. Bez Maxima. Bez Buddyho. Bez lásky. Tak dlho som v sebe budovala tú pevnosť a odolnosť a ilúziu šťastia, nenechať sa ničím rozptýliť a tiež nikým a prežiť všetko za cenu minimálneho utrpenia, sama a stále sama, vydržať a zorganizovať si tú svoju samotu dokonale, samotu ako bonus, samotu ako bohatstvo, samotu ako dôverného priateľa a milenca a prednosť.

A netúžiť, naučiť sa netúžiť a nesmútiť nad tým, netúžiť, pretože to nie je nutné. Nie je to nutné na prežitie. Chirurgicky presným rezom oddeliť to potrebné a nutné od nedôležitého a zbytočného. Až som zabudla, čo je a čo nie je dôležité a ako to vyzerá.

A preto tu teraz sedím, v putike na konci mesta, na konci sveta, kde nikoho nepoznám a kde nikto nepozná mňa. A opíjam sa, aby som nič necítila a nevedela. Len vydržať a nebyť slabá. Alebo nie?

Piata whisky. Modrobiele škvrny. A tiež žlté a zelené. Stačí len privrieť oči. A sú tam. A s nimi kolotoč. Hore a dolu. Imitácia šťastia.

 

 

zdroj: youtube

Jazzy colours

25.07.2017

Je už takmer polnoc a premávka pomaly redne. Podvedome vyrazím cez Starý most k sebe domov. Nemá význam Buddyho budiť, aby som zistila, kde momentálne býva a nemám ani chuť hrabať sa mu v dokladoch viac »

V krajine za zrkadlom

02.05.2016

Stojím v kúte na patológii a k lícu si tisnem vypĺznutého plyšového zajačika. Vonku je deň. Alebo možno noc. Od toho poraneného večera som vlastne prestala vnímať plynúci čas. Dni sa mi viac »

Tieňohra

27.04.2016

V lentilkovom nebi neprší. Necháva mi odkazy v odkazovej schránke. Že sálajúce teplo mu nerobí dobre. Že roztopená cukrová vata a moje nehanebné tyrkysové plavky sú vraj to jediné, čo ho viac »

Nikki Haleyová, Donald Trump

Americká veľvyslankyňa pri OSN: Sme protiruskí, lebo Rusko proti nám vedie vojnu

19.10.2017 18:17

Nemiešajte sa do našich volieb a my nebudeme protiruskí, odkázala do Moskvy veľvyslankyňa USA pri OSN Nikki Haley.

Sebastian Kurz, rakúske voľby

Rakúsko podľa víťaza volieb Kurza nechce do Visegrádskej štvorky

19.10.2017 17:23

Víťaz rakúskych parlamentných volieb a očakávaný budúci kancelár Sebastian Kurz nemá záujem o pričlenenie svojej krajiny k Visegrádskej skupine.

Trebišov, Svet zdravia

Popálenie ženy na sále v trebišovskej nemocnici je záhadou

19.10.2017 17:09

Odborníci krútia hlavou nad šokujúcim prípadom z utorka, keď na pôrodnej sále v trebišovskej nemocnici došlo počas pôrodu k požiaru.

Anton Chromík

Chromíkovci mútia predvolebné vody

19.10.2017 17:00

Aliancia za rodinu dala o sebe opäť vedieť. Dôvodom je, že kandidáti na predsedu BSK Milan Ftáčnik a Juraj Droba podporili Dúhový Pride za práva LGBTI komunity.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 28
Celková čítanosť: 21677x
Priemerná čítanosť článkov: 774x

Autor blogu

Kategórie