Založ si blog

Jazzy colours

Je už takmer polnoc a premávka pomaly redne. Podvedome vyrazím cez Starý most k sebe domov. Nemá význam Buddyho budiť, aby som zistila, kde momentálne býva a nemám ani chuť hrabať sa mu v dokladoch či v mobile. Môj byt je v neďalekom komplexe, čo nedávno vyrástol hore v kopcoch, je to jeden z tých mezonetov s verandou a samostatnou garážou, má dve spálne, dve kúpeľne, kuchyňu prepojenú s priestrannou obývačkou a niečo ako halu, čo som po dohode s architektom prerobila na pracovňu a zariadila ju lacným nábytkom z Ikey. Do splatenia hypotéky mi ostáva už len pár miliónov rokov. Vypnem svetlá a zazvoním u suseda. Potrebujem s Buddym pomôcť. Je ťažký.

Zložíme ho v pracovni na pohovke. Ani sa neprebudí. Horúčava pomaly ustupuje, ale aj tak v sprche na seba asi desať minút púšťam ľadovú vodu, až ma páli každý centimeter pokožky.

Klimatizácia sa pokašľala už pred dvoma dňami. Ešte nahá vyťahujem z chladničky poslednú načatú krabicu pomarančového džúsu. Namiešam si  ho s poriadnou dávkou ľadu. Chvíľu premýšľam, či zajtra zavolám Chipovi, ale potom to zavrhnem. Naša povrchná známosť založená na nude a nedostatku sexu ma frustruje. Bude chcieť ostať do rána a na to ešte nie som pripravená. Vkĺznem do starého vyťahaného trička a odnesiem si na verandu drink a laptop. Chvíľu lovím v playliste, kým nenájdem presne to, na čo mám chuť.

Chet Baker a Almost blue. Dokonalé. Výhľad na blízke tenisové kurty, park a maklérsku kanceláriu ma nikdy neprestane baviť. V diaľke zhasínajú a zažínajú sa svetlá unaveného mesta.

Asi ma premôže spánok, pretože keď otvorím oči, Buddy len tak stojí nado mnou, díva sa a mlčí. Je až podozrivo triezvy.

“Koľko je hodín?”

“Asi sedem. Spala si na verande?”

“Zrejme. Nepamätám si také horúce leto.”

“Ani ja.” Nadýchne sa, akoby chcel niečo povedať, ale potom sa prudko zvrtne a zamieri do kuchyne.

“Urobím ti kávu?”

“Cíť sa ako doma!” Zakričím za ním, ale nemyslím, že ma počuje.

“Dáš si vajíčka alebo lievance?” Opäť je na verande, v ruke drží plechovku s kávou a snaží sa opásať sa mojou zásterou. Musím sa smiať.

“Čo je?”

“Nič. Len… pristane ti to.”

“Nič? Žiadne otázky?”

“Žiadne. Nie si môj muž. A… áno, lievance. A veľa javorového sirupu. A silnú kávu. A džús.”

“Vieš, ty si aj tak najúžasnejšia žena na svete.”

Viem. Pomyslím si. Veď to je na tom to najhoršie.

V sprche na seba opäť púšťam ľadovú vodu a umyjem si zuby. Na mejkap sa vykašlem, vlasy si len tak stiahnem do uzla vzadu na temene. Buddy ma už videl azda vo všetkých možných situáciách. Nie je treba sa snažiť. Zo skrine vytiahnem šaty na ramienka a len tak, bosá, si sadnem k tanieru s ešte horúcimi lievancami.

“Vieš, chlap v kuchyni je vždy taký sexy.”

Usmeje sa. Na tvári mu raší asi dvojdňové strnisko.

“Máš dosť javorového sirupu? Alebo ešte chceš?”

Pokrútim hlavou. Nechcem nič, mám všetko, čo potrebujem. Ale nahlas nepoviem nič.

“Chýbala si mi.”

“Hm…” Na toto sa nenechám nachytať. Nemôžem.

“Kto bol ten chlap? Včera… Ten, čo sa okolo teba stále motal?”

“Neviem. Nikto.”

“A si ešte s tým… ako mu hovoríš?”

“Myslíš Chipa? Áno, dá sa to tak povedať. Ešte s ním som. Občas.”

“A je to… niečo viac?”

“Podľa toho, ako definuješ- viac.”

“Vieš, ako to myslím.”

“Viem. A nie. Nie je.”

“Prosím, vypadnime spolu niekam. Zbaľ si kufre. Len tak… Poďme do Paríža, Madridu alebo hocikam, kde budeme len my dvaja.”

Mlčím. Dívam sa do taniera a bojím sa na Buddyho pozrieť. Bojím sa, čo by som uvidela, ak by som sa mu pozrela do očí. Vnímam, ako si pomaly vyzlieka zásteru, ukladá šálky od kávy do umývačky riadu, ide do sprchy. Počujem vodu, tečie dlho, veľmi veľmi dlho. Vychádza zo sprchy, oblieka sa obrátený chrbtom ku mne. Ešte stále sa nedívam. Prechádza okolo mňa. Cítim parfum a ešte niečo. Možno limetkový šampón. Možno sklamanie.

“Povedz…” Obráti sa a zrazu sa nič nehýbe. Aj vzduch stojí a možno sa aj čas zastavil.

“Milovala si ma niekedy?”

Mlčím. Počujem zavrieť vchodové dvere. Dojedám posledný lievanec a starostlivo ním vytriem aj posledné zvyšky javorového sirupu z taniera.

 

 

zdroj: youtube

Imitácia šťastia

27.07.2017

Modrobiele škvrny. A tiež žlté a zelené. Stačí len privrieť oči a sú tam. A s nimi kolotoč. Hore a dolu. Doľava a doprava. Presúvam soľničku po stole a cítim každú nerovnosť dosky, akoby viac »

V krajine za zrkadlom

02.05.2016

Stojím v kúte na patológii a k lícu si tisnem vypĺznutého plyšového zajačika. Vonku je deň. Alebo možno noc. Od toho poraneného večera som vlastne prestala vnímať plynúci čas. Dni sa mi viac »

Tieňohra

27.04.2016

V lentilkovom nebi neprší. Necháva mi odkazy v odkazovej schránke. Že sálajúce teplo mu nerobí dobre. Že roztopená cukrová vata a moje nehanebné tyrkysové plavky sú vraj to jediné, čo ho viac »

Nikki Haleyová, Donald Trump

Americká veľvyslankyňa pri OSN: Sme protiruskí, lebo Rusko proti nám vedie vojnu

19.10.2017 18:17

Nemiešajte sa do našich volieb a my nebudeme protiruskí, odkázala do Moskvy veľvyslankyňa USA pri OSN Nikki Haley.

Sebastian Kurz, rakúske voľby

Rakúsko podľa víťaza volieb Kurza nechce do Visegrádskej štvorky

19.10.2017 17:23

Víťaz rakúskych parlamentných volieb a očakávaný budúci kancelár Sebastian Kurz nemá záujem o pričlenenie svojej krajiny k Visegrádskej skupine.

Trebišov, Svet zdravia

Popálenie ženy na sále v trebišovskej nemocnici je záhadou

19.10.2017 17:09

Odborníci krútia hlavou nad šokujúcim prípadom z utorka, keď na pôrodnej sále v trebišovskej nemocnici došlo počas pôrodu k požiaru.

Anton Chromík

Chromíkovci mútia predvolebné vody

19.10.2017 17:00

Aliancia za rodinu dala o sebe opäť vedieť. Dôvodom je, že kandidáti na predsedu BSK Milan Ftáčnik a Juraj Droba podporili Dúhový Pride za práva LGBTI komunity.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 28
Celková čítanosť: 21676x
Priemerná čítanosť článkov: 774x

Autor blogu

Kategórie