Založ si blog

Na doraz

“V noci vraj ušli z miestnej ZOO nejaké zebry, ráno našli len prázdnu ohradu a vylomený zámok, strážnik spal asi príliš tvrdo!” Hovorí Maruška a smeje sa.

Pripomenulo mi to Daniela a jeho historku so zebrami, Daniel je Buddyho brat a kedysi tiež makal v ZOO, bola to letná brigáda alebo čo, ale vyrazili ho už po mesiaci, lebo raz, keď sa príšerne opil, nalial slivovicu zebrám do napájadla a pár ich vtedy takmer uhynulo, našťastie, len takmer, ale Daniel nemôže odvtedy slivovicu ani cítiť.

Sadám si k laptopu a snažím sa písať, Danielov príbeh by možno vystačil na celú jednu poviedku, hovorím Maruške, vydavateľ ma denne bombarduje mailami a ja aj bez nich viem, že s knihou meškám. Ako keď som k nemu prišla vtedy prvý raz a on sa ma spýtal, o čom to bude.

“Taká poviedková kniha. Nič veľké. Žiadny Kundera, ani Kafka.” Habkám a on sa mračí ešte viac.

“A je v tom nejaký sex?” Pýta sa a ja mám chuť po ňom niečo hodiť, pretože nie, nie je v tom žiadny sex.

“Aspoň nejaká erotika?” Skúša opatrne. Premýšľam, aká veľká by bola tá lož, ak by som prikývla a či účel vždy svätí prostriedky a prečo to musí byť také ťažké, ak človek nechce klamať a musí.

“Nie, obávam sa, že nie. Ani erotika.” Hovorím a tvárim sa nešťastne, pretože teraz ma určite pošle do pekla aj s celou mojou knihou.

“Musíš, jednoducho, klamať, dievča!” Hovorí Buddy a pripaľuje si čierny Davidoff. “Lebo knihu dnes predávajú len dve veci: Sex a zasa sex!”

Včera sme s Maruškou preliezli plot dolu pri dokoch a mne to pripomenulo tie dni, keď zmizol Adam a keď som denne preliezala plot na konci našej ulice, aby som sa dostala dolu k rieke, medzi lopúchy, divé maky a krtince. Vlastne som tam chodievala plakať a aj Maruška si teraz zrazu sadá do mokrého piesku a plače. Zneistím. Maruška nezvykne plakať. Prečo v mojej prítomnosti v poslednej dobe všetci plačú? Vyžarujem také niečo alebo čo?

“Doba je zlá, dievča!” prikyvuje Buddy skepticky a odklepáva popol z cigarety do popolníka.

Maruška je tehotná. S Mikešom, čo vo Švédsku spával s tým talianskym architektom. S Mikešom, s ktorým sa pred piatimi rokmi rozviedla a s ktorým už jedno dieťa má. Hnevám sa na ňu a aj naňho a súčasne sa na ňu hnevať neviem, je to zvláštny mix pocitov, ktoré neviem pomenovať. Hnev, prekvapenie, smútok. A mala by som sa pritom asi skôr tešiť. Z nového života. Tak prečo to nedokážem?

“Keď vyrastiem, kúpim bračekovi alebo sestričke hrocha. A slona. A tiež antilopu. Alebo nie. Radšej celú ZOO!” Povie na tú novinu Ema, Maruškina a Mikešova dcéra a nakreslí všetkým princeznám na všetkých výkresoch oranžové oči.

Je zvláštne, ako deti o budúcnosti nikdy nepochybujú.

Vo vrecku mi vibruje mobil. (Dnes už po štvrtý raz. Ignorujem ho. Nie som pripravená na žiadne zlé správy. Vlastne nie som pripravená ani na žiadne dobré správy. Nie som pripravená na nič.)

“Vybúril sa, ukľudnil sa. Chce žiť normálny život. S nami.” Usmieva sa Maruška, myslí pritom na Mikeša a hladí starú kóliu, čo jej leží pri nohách.

Snažím sa jej uveriť, snažím sa uveriť Mikešovi, ale celkom sa mi nedarí. Pamätám si toho talianskeho architekta, vidím pred sebou jeho ružovú košeľu a nagélované vlasy a je mi smutno.

“Človek musí stále začínať znova a znova, aby si zaslúžil druhú šancu!”, zahlási zrazu Mikeš (ani neviem, kedy sa tu objavil) a pribalí mi na cestu zázvorové keksy, balí ich do kornúta z hnedého papiera a pritom sa Marušky občas akoby nechtiac dotkne. Som zmätená. Maruška sa pýri a po očku sleduje moju reakciu. Ema mi zatiaľ potajomky strká do kufra pár výkresov princezien s oranžovými očami. Pre šťastie.

Myslím na toho talianskeho architekta a tiež na Švédsko. Z oblohy padajú do trávy chumáče hmly. Opäť mi zvoní telefón. Tentoraz ho už neignorujem. Akýsi chlapík, medik (menom Marko ) vraj práve identifikoval môjho Adama ako pacienta na uzavretom oddelení psychiatrie. V Kateřinskej. V Prahe. Počujem akoby z diaľky Profesorov hlas v telefóne. Adam trpí schizofréniou. Hovorí si vraj Batman. A tiež Moby Dick. Bastian. Alex. A Homér. A ešte kadejakými inými menami.

Roztrasiem sa.

Imitácia šťastia

27.07.2017

Modrobiele škvrny. A tiež žlté a zelené. Stačí len privrieť oči a sú tam. A s nimi kolotoč. Hore a dolu. Doľava a doprava. Presúvam soľničku po stole a cítim každú nerovnosť dosky, akoby viac »

Jazzy colours

25.07.2017

Je už takmer polnoc a premávka pomaly redne. Podvedome vyrazím cez Starý most k sebe domov. Nemá význam Buddyho budiť, aby som zistila, kde momentálne býva a nemám ani chuť hrabať sa mu v dokladoch viac »

V krajine za zrkadlom

02.05.2016

Stojím v kúte na patológii a k lícu si tisnem vypĺznutého plyšového zajačika. Vonku je deň. Alebo možno noc. Od toho poraneného večera som vlastne prestala vnímať plynúci čas. Dni sa mi viac »

Poľsko, protest, reforma súdnictva

V Poľsku demonštrujú proti spornej reforme súdov

24.11.2017 21:29

Poslanci PiS podľa agentúry Reuters predbežne schválili dva návrhy zákonov, ktoré prezidentovi a parlamentu dávajú širšie právomoci pri výbere sudcov.

Kittsee, obchod, Rakusko, nakup

Rakúske diaľničné známky budú drahšie

24.11.2017 21:17

Rakúsko pre budúci rok zdraželo diaľničné známky. Cena ročnej nálepky sa zvýšila o 90 centov na 87,30 eura.

BRATISLAVA: Otvorenie Vianočných trhov 2017

Rozsvietením stromčeka sa začali vianočné trhy v Bratislave

24.11.2017 20:19

Vianočnú atmosféru si môžete v Bratislave vychutnať na každom rohu.

Mince, euro, peniaze, ekonomika

Dotácie na elektromobily budú aj v budúcom roku

24.11.2017 18:51

Projekt podpory kúpy ekologických vozidiel SA začal realizovať o päť mesiacov neskôr, nestihli sa tak vyčerpať všetky alokované prostriedky.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 28
Celková čítanosť: 22180x
Priemerná čítanosť článkov: 792x

Autor blogu

Kategórie